Denník bláznivej matky

Ako sme oznamovali DVE ČIARKY

Boli sme pripravení priviesť na svet nového člena našej rodinky. Obaja sme sa zhodli, že už je ten správny čas a tak už sme len čakali na deň, keď sa na tehotenskom teste vyrysujú dve čiarky. Nemohla som sa dočkať chvíle, kedy to príde a tak som sa na ňu samozrejme náležite pripravovala ... aspoň v duchu.


Ako to asi oznámim manželovi? Čo mu poviem? Ako sa mám správať?


Scenár 1

Takže, mám jasnú predstavu o tom, ako to celé prebehne. Možno teda nie úplne jasnú, ale každopádne to bude romantika najväčšieho kalibru, kedy za svitu mesiaca v splne odovzdám svojmu drahému zdobenou krabičku s obrie mašľou a v nej pozitívne testík (samozrejme tehotenský :-)).


Scenár 2

Mamičky a babičky a známe a susedky, vlastne všetky ženy v okolí Vám radia tajiť, kým to nie je isté. To v praxi znamená:
- Minimálne 3 pozitívne tehotenské testy (čo keby náhodou výrobca zlyhal),
- Návšteva u gynekológa
- A najlepšie aj foto začiatku nového života,
ktoré opäť s veľkou parádou a náležitú atmosférou odovzdám budúcemu oteckovi.


Scenár 3

Dohodneme si voľný víkend, kedy odmietneme rad pozvanie na posedenie s priateľmi, rodinnú návštevu alebo nebodaj pokus šéfa zaúkolovat nás na celý víkend a vyrazíme do prírody, na zámok, hrad alebo iné miesto, ktoré je dostatočne dôstojné k oznámenia informácie tohto kalibru.


Trikrát hurá!!!
, naplánované som to mala do poslednej bodky. V prípade, že nevyjde jedna alebo druhá varianta, zostáva v zálohe vždy ešte tretí. Proste dokonalé, to musí vyjsť. A teraz už len čakať na ten OKAMIH.


A bolo to tu ... "||"! Po troch mesiacoch snaženia, kedy som prakticky nemyslela na nič iné, než "A či sa to tentoraz podarilo", ale snažila som sa pred okolím tváriť, že je všetko v normále a nič sa nechystá. Troch mesiacoch, počas ktorých som svojimi nákupmi tehotenských testov a vitamínov pre budúce mamičky iste zvýšila obrat lekární v našom okrese minimálne o polovicu, sa to podarilo.

Deň ako každý iný ... Prišla som z práce, odhodila kabelku a lodičky, obliekla sa do pohodlných tepláčikov a vyrazila do lesa s našim 3-ročným loveckým psíkom. Po hodine behanie vonku sme dorazili späť domov a ja, ako už mnohokrát predtým, som si už snáď zo zvyku vzala test a šla sa na toaletu. So psom kňučícím za dverami som absolvovala krok za krokom postup opísaný výrobcom v príbalovom letáčiku, položila test na skrinku a išla upratovať. 3 minúty preč a tak bol čas sa pozrieť, čo nám testík povie dnes. Predtým som sa k testu hrnula sa zarazeným dychom, ale ten deň to bolo iné. Jednoducho buď a alebo. Preto ma možno tie dve modré čiarky odrovnali natoľko, že som zostala na pár minút stáť ako prikovaný a len neveriacky pozerala na test. Akonáhle sa mi trošku prekrvil mozog (čo trvalo snáď celú večnosť), začal sa vo mne striedať strach, radosť a naopak ... skrátka neopísateľná spleť pocitov a emócií.

Manžel vždy jazdil domov zhruba 2 hodiny po mne a tak sa presne v okamihu, keď som vstrebávala novú informáciu, rozrazili sa vchodové dvere a budúce tatko vošiel dnu. Miesto akejkoľvek plánovanej romantiky sa strhol Vítací rituál nášho 30 kilového domáceho maznáčika, pri ktorom väčšinou nezostane nikto stáť pevne na zemi, vzduchom lietajú psie chlpy a papuče a všetko čo príde do cesty.

Po 5 minútovom vítanie manžel zistil, že sa niečo deje. Váľajú sa na zemi len oni dvaja a panička sa dneska výnimočne nezúčastňuje? Prišiel sa teda pozrieť za mnou do obývacej izby, čo sa deje.

A nastala presne tá chvíľa, kedy bolo dôležité sa rozhodnúť, ktorý zo scenárov oznámenia zvolím. Verte mi, ja VÁŽNE chcela, ale moje ochromené mozgové závity mi dovolili len sa hooodně hlúpo usmievať a za úplného ticha natiahnuť k manželovi ruku s pozitívnym testom. Nastalo chvíľkové ticho, kedy sme sa pozerali jeden na druhého a na test, a znovu na seba a zase na test, až to za nás ukončil náš mazlík. V rozverné nálade s šialeným štekotom pribehol a v domnení, že sa jedná o nejakú novú super hračku, ukoristil môj pozitívny tehutest a dal sa s ním na útek domom.

Po chvíľkové naháňce psa sme sa už v uvoľnenejšie atmosfére zaradovali a v objatí si užívali nového šťastie, utreli sme test od psích slín a vystavili ho na skrinku pri televízii.


Čo z toho vyplýva?

Plánujte si tieto dôležité chvíľky do detailu, premýšľajte, ako to bude krásne a úžasné, až to všetko vyjde, pretože dosť možno tieto predstavy a plány budú to jediné, čo Vám ostane. Vždy sa totiž môže objaviť nejaký lotor, ktorý Vám tie dokonale premyslené plány Prekop na kovbojku :-). A hoci moje plány nevyšli ani trošku, môžem s kľudom povedať, že tohto dôležitého OKAMIHU S DVOMA ||, sa zúčastnila naozaj celá naša bláznivá rodinka :-).

A ako sa oznamovalo u Vás doma? Vyšli Vám Vaše predstavy?

Nájdi nás na: